Náš príbeh
Kde bolo, tam bolo, za horami a za dolinami, v hlbokom lese na čistinke stála drevená chalúpka. Drevenička nebola strašidelná a nežila v nej ježibaba, ale babička Jolanka. Tá okrem toho, že bola dobrá a múdra, bola navyše aj výbornou kuchárkou. Pre svoju vnučku Renátku vyvárala kadejaké dobroty. Avšak v nedeľu bol vždy tradičný kurací vývar. Rozvoniaval v okolí chalúpky a v „okatej polievke“ plávali chrumkavé rezančeky. Pre Renátku to boli hotové čary, keď pozorovala, ako jej babička na drevenom lopáriku vytvorila z múky ohrádku, do ktorej rozbila vajíčka a potom miesila a miesila, až kým nevzniklo krásne žlté cesto.
Túto tradíciu nedeľného vývaru zachováva Renátka dodnes. A ten by nám nechutil bez našich domácich cestovín. Stále si vyrábame svoje, napriek bohatej ponuke v obchodoch. Lebo ten rozdiel v chuti je pre nás citeľný. A zloženie máme radi jasné a jednoduché. Vyrábali sme ich, ale len pre vlastnú potrebu.
Ako sa to teda celé s ReMi začalo? Máme pri dome gazdovský dvor so sliepočkami, kačkami a húskami. Chceli sme medzi ne kúpiť ešte perličky, no došlo k omylu a namiesto toho nám priniesli prepeličky. Nevedeli sme veľmi, čo s nimi, sú to drobné vtáčence. Nakŕmili sme ich, napojili a odmenili sa nám malými fŕkanými vajíčkami. Boli chutnejšie ako slepačie. Zbierali sme informácie o benefitoch prepeličích vajec a mäsa. A po čase sme skúsili vyrobiť aj prvé domáce cestoviny z prepeličích vajíčok.
